Hornjoserbski frazeologiski słownik w interneće
Hornjoserbski frazeologiski słownik w interneće je móžnosć wužiwanja datoweje banki hornjoserbskich frazeologizmow, kotraž bě zakład za wudaće Hornjoserbskeho frazeologiskeho słownika w ćišću: Ivčenko, Anatolij; Wölke, Sonja: Hornjoserbski frazeologiski słownik / Obersorbisches phraseologisches Wörterbuch / Верхнелужицкий фразеологический словарь, Budyšin: Ludowe nakładnistwo Domowina, 2004, 572 S.
Zestajerka a hladarka datoweje banki je dr. Sonja Wölkowa (Serbski institut)
pytanje po spočatnikach
wzać {něšto} do rukow ‹do ruki› [něchtó něšto do rukow ‹do ruki› wozmje]
`zamołwitosć abo nadawk přewzać´ | `die Verantwortung für etwas übernehmen, eine Aufgabe übernehmen´ etwas in die Hand nehmen
wróćo
`zamołwitosć abo nadawk přewzać´ | `die Verantwortung für etwas übernehmen, eine Aufgabe übernehmen´ etwas in die Hand nehmen
Wörterbuchbelege
do rukow wzać (Kral 814); do rukow wzać što (Rězak 614); wzać do swojich rukow (Trofimowič 267)
přikłady z literatury
Na čoło prěnjeho wuzwoli so sejmski zapósłanc, kubler Kokla z Chrósćic, kotryž měješe witanje krala w katolskich Serbach přihotować, zarjadować a wuwjesć, na čoło druheho wuzwoli so sejmski zapósłanc, kubler Zoba z Čornjowa, kotryž wšitko to do rukow wza za ewangelskich Serbow. (Ćišinski, ZSĆ 9, 169) Nětko je, kaž dale bóle widźimy, lud sam swoju politiku do rukow wzał. (Kubašec, Wětry 196) "Hdyž ja do strony zastupich", Feliks so dohlada, kak to přećela torhny, "njeběštaj naš nan a mać zbožownaj. Jenož, dokelž sym stary dosć a dokelž njejsym přemało wučomniskich pjenjez płaćił, to přiwzaštaj. Ale to tež wonaj widźitaj: Něchtó dyrbi to do rukow wzać, a štóž sobu njewari, njemóže na wobjed swarjeć. [...]" (Brězan, Hanuš 3, 57)
wróćo